PÄŤROČNICA V MYŠLIENKACH

  • 8. februára 2021
  • fcrohoznik
  • Novinky
  • 0
  • 211 Zobrazení

20/21  1. miesto po polke

19/20  anulované, 6.miesto po polke

18/19  3.miesto, postup Slovan B

17/18  2.miesto, postup Petržalka

16/17  2.miesto, postup Inter

15/16   3.miesto, postup Sv. Jur

Bol 3.júl 2015 keď som viedol prvý tréning ako novovymenovaný tréner A mužstva FC Rohožník.

Dušan Rupec, Milan Hrica odviedli fantastickú prácu pre klub, ktoré sa prejavili postupom do 3.ligy a etablovaním sa na najvyšších priečkach tabuľky. Úspechy v Slovnaft cupe boli čerešničkou na torte. Prevziať tak úspešné mužstvo na regionálnej úrovni bola náročná úloha. Jeden úspešný tréner mi pri rozhovore povedal: „To mužstvo ( FC Rohožník ) dosiahlo všetko čo mohlo, nemá sa kam posunúť“. Tento rozhovor bol motiváciou dokázať, že mužstvo má nastavený potenciál a je čas ho posunúť na hranice možností.

Prvý polrok sa nám darilo v Slovnaft cupe, vyradili sme Banskú Bystricu, Michalovce a stopku sme dostali až od FC Košice. Parádna jazda, emócie a najmä zážitky. Vidieť tešiť sa dospelých chlapov ako malé deti, radosť fanúšikov, to sú prejavy spokojnosti.

Žiaľ, v lige nám to výsledkovo neklapalo, výsledky ako na hojdačke mali viacero faktorov. V prvom rade nahustený program, tzv. anglické týždne zanechali stopy, navyše prišli zranenia hráčov. V mužstve bolo viacero technicky orientovaných hráčov, systém založený na držaní lopty , čo je síce pekné pre oči, no nebezpečné pre mužstvo z hľadiska defenzívy. Jednoducho povedané, dostávali sme priveľa gólov, súperi hrali tvrdšie, čo nám nevyhovovalo a využívali svoje príležitosti, aj keď ich nemali veľa. Po zimnej prestávke sa nám podarilo stabilizovať zostavu, kvalitnejšia defenzíva a kreatívnejšia ofenzívna činnosť prinášali úspech a body. Tím sa posunul na konečné tretie miesto, výkon v poslednom zápase sezóny proti postupujúcemu Sv. Juru, bol predzvesťou, čo môžeme čakať v novej sezóne.

2016/17 sezóna začala príchodom Jána Kaderu do tímu, je treba poznamenať vynikajúcu prácu vedenia ( najmä skauting Štefana Rusnáka ), ktorý mal vždy parádny čuch na hráčov, ktorí v Rohožníku hrali a vytvoril kolektív, ktorý bol základom úspechu. Domáci hráči okolo kapitána Patrika Trojáka sú výsledkom práce s mládežou  a vytvorili stavebné piliere tímu.

V prvej polovici súťaže sme odohrali dva pamätné zápasy. Hneď v druhom kole na hody sme hrali derby s Malackami. Zaplnený štadión fanúšikov, napätie do konca zápasu, dve červené karty a vydreté víťazstvo mali obrovský pozitívny vplyv na  psychiku hráčov. Dlho sme hrali v desiatich, aj keď súper vyrovnal, chalani ukázali charakter, strhli sme víťazstvo na našu stranu. Jedinou škvrnou bolo zranenie Kaderu, ktorý nám vypadol na dlhšie dobu.

V 10. kole sme hrali na štadióne v Petržalke proti najväčšiemu kandidátovi na postup, Interu Bratislava. Tá atmosféra. Ten výkon. Tie zážitky a radosť. Tu vznikol fanklub FC Rohožník a ich bubnovacie kreácie, bez ktorých si už nevie nikto predstaviť zápas. Po výhre 2:0 nás prestali brať ako klub z periférie Bratislavy, ale začali sme byť nebezpečnou konkurenciou pre Inter.

Jarná časť znamenala vrchol z hľadiska práce s mužstvom. Každý deň bol neskutočný, chalani si doslova užívali zápasy, tí chlapci sa tak dokonale poznali, že v zápase vedeli, kto urobí aký pohyb, kto kam prihrá, kto koho zabezpečí. Ako tréner si nemôžem viac želať.

Zápas v Malackách ( výhra 4:0 ) bol takmer dokonalý, keď si pozriem záznam a sledujem spoluprácu formácií, veľmi sa poteším.

Domáci zápas s D. Lužnou, ktorý sme prehrávali 0:2, ukázal, silu v mužstve. Skončil remízou 2:2, no odhodlanie chalanov zvrátiť skóre na svoju stranu, bolo inšpiratívne.

Zápas s Interom v 25. kole pred zaplneným štadiónom v Rohožníku bol oslavou nielen pre Rohožník. Titulmi majstra Slovenska ošľahaný Inter BA mal o dva body v tabuľke menej ako my. Nervy dostali zabrať. Aj počasie sa zbláznilo, priebeh zápasu slabšie povahy nemohli zvládnuť. Keď Zdenko Filípek prekvapil súperovho brankára od polovice ihriska, eufória a radosť v hľadisku bola neopísateľná. Súper otočil skóre, k čomu prispel fantastický výkon Jakuba Šulca. Osobne som mal obrovský zážitok zo súbojov chalanov v obrane (Kali, Zajo, Kubo Nemec) so Šulcom, páčil sa mi ich charakter. Keď si dokázali po každom súboji podať ruky, povzbudiť sa navzájom a ukázali fair play v nesmierne vypätom a dôležitom zápase. Bombónik, to bola gólová hlavička Marka Lorincziho na 3:3, keď súper už oslavoval víťazstvo.

V nasledujúcom kole sme prehrali v Rovinke, čím nás Inter preskočil v tabuľke a „ustrážil“ si postavenie až do konca sezóny. Prehru v tomto zápase beriem na seba, viedli sme, aj keď súper otočil, Stanko Škuta krásnym volejom vyrovnal, čo nám stačilo, pretože sme mali lepšie vzájomné zápasy s Interom. Mal som chalanov zastaviť, všetci sme chceli vyhrať, všetci na ihrisku chceli útočiť, mal som to prečítať a zasiahnuť. No my sme boli nastavení na víťazstvá.

Druhé miesto v tabuľke. Krásny rok.

2017/18 súťaž sa pre nás začala síce náročným úvodom, no v polke sezóny sme boli prvý v súťaži.

Súťaž sme začali pohodlným víťazstvom vo Vajnoroch, no o tri dni v stredu sme v Slovnaft cupe prehrali doma so Skalicou 0:4 a zranil sa Filip Kalanka, čo limitovalo zostavu na hodový zápas s Petržalkou, ktorá mala jednoznačné ambície na postup (nakoniec to dokázala). Treba poznamenať, že mali vytvorené mužstvo, z ktorého v dnešnom období viacerí hráči pôsobia vo Fortuna lige, či v mužstvách 2. ligy. Zápas mal v horúcom počasí kvalitu i emócie, súper si zabezpečil bod po premenenej penalte Pirosku.

V ďalšom priebehu jesennej časti chlapci predvádzali výborné výkony, čo sa odzrkadlilo i na postavení v tabuľke. V 13. kole sme mali domáci zápas so Slovanom BA, tréner hostí Ján Kozák ml. s hráčmi ťažko znášali prehru 0:1, sťažovali sa na terén. Ten bol veľmi náročný po výdatných niekoľkodenných dažďoch a zápasoch mládežníckych kategórií. Poraziť Slovan BA je výzvou pre každý klub a chlapci si víťazstvo patrične užili. Po 15. kole sme boli lídrami tabuľky.

V zimnom období opustili tím viacerí hráči (Nemec, Marko Lorinczi, Kadera) a nástrahy tímov z Rakúska sa stali motiváciou pre hráčov v nasledujúcich obdobiach, čo viedlo k hráčskej výmene v A mužstve a omladzovaní kádra.

Káder v jarnej časti bol veľmi oklieštený, v zápasoch niekedy nastupoval ako hráč aj Marek Adamovič, veľmi nám pomohli Andrej Pelikán, Matej Števík či Andrej Jankovič, ktorí boli limitovaní pracovnými a svadobnými povinnosťami. Kolektív sa veľmi stmelil, chalani hrali s ľahkosťou, myšlienku, nápadom a lídrom bol showman Zdenko Filípek.

Po prehre v druhom jarnom kole na Petržalke sme klesli na 2. miesto, no prehra nás zároveň psychicky odbremenila a vytvorila tlak na Petržalku, ktorej sme dýchali kolo čo kolo na chrbát, aj keď s nami po odchode viacerých hráčov nikto nepočítal. Streleckým lídrom sa stal Marek Horváth, krásne góly strieľali Peťo Uhrinec, Martin Privrel a do zostavy sa zapracoval odchovanec Samko Benca. Na konci sezóny po výhre v Rovinke 6:1 sme skončili na 2. mieste za Petržalkou a pred Slovanom BA.

2018/19

Pred sezónou opäť nastali zmeny v kádri, výkony hráčov zaujali nielen rakúske kluby (Michal Lorinczi), ale zaujímavé bolo hosťovanie Martina Privrela v FC Petržalka, ktorá postúpila do 2. ligy.

Ďalším významným bodom bola začínajúca spolupráca s MFK Skalica. S kádra druholigistu sa objavovali v našej zostave Mášik, Hollý, Jamrich či Pospíšil. Osobne si myslím, že títo chlapci vždy odviedli na ihrisku za klub FC Rohožník zodpovedný a poctivý výkon, Mášik sa vďaka pomoci z našej strany prepracoval do nominácie reprezentácie Slovenska „21“. Nevýhodou tohto projektu bolo, že hráči zo Skalice neabsolvovali s naším tímom tréningové jednotky a malo to vplyv aj na niektorých hráčov, ktorí príchodom „Skaličanov“ na zápas stratili miesto v zostave. Osobne myslím, že naša spolupráca bola pre nás viac prospešná v sezóne 18/19 ako v sezóne 19/20.

Sezónu sme začali víťazstvami nad D. Lužnou a Ivankou p. Dunaji, no v jesennej časti sme predvádzali kolísavé výkony a utrpeli sme dve výrazné prehry. V Rači sme prehrali 0:6 a na Slovane 0:7, zostava sa často menila, boli sme nevýrazní v útočnej fáze, mali sme problémy so strieľaním gólov, ľahko sme inkasovali góly a nezvyčajne pre FC Rohožník, sme mali negatívne skóre, predsa len z dvoch zápasov byť -13 sa ťažko dobieha. Najlepší zápas v tomto období sme odohrali v Pezinku v 4. kole, tri dni po prehre v Rači. V zostave sa prvýkrát objavili Juraj Kiss a Daniel Pospíšil. Výrazne podporili defenzívnu činnosť mužstva a tím ukázal charakter do ďalšej časti sezóny, ktorý sa však žiaľ v ďalšom priebehu sezóny nepotvrdil (nestabilita výkonov). Pozitívom bolo víťazstvo v derby zápase v Malackách 1:0, no stratili sme na dlhé obdobie roka a pol pilier obrany Filipa Kalanku, ktorý si vážne poškodil koleno.

V zimnom období opustila tím niekoľkoročná brankárska opora Marek Adamovič. Vyhrali sme derby zápasy v Lozorne (6:0) i domáci zápas s Malackami, ktorý rozhodol prefíkaným gólom v posledných minútach Samko Benca a zverenci skúseného trénera Štefana Horného opäť odchádzali zo súboja s FC Rohožník ako porazený tím.

Najlepší výkon sme podali pri domácej prehre so Slovanom BA (1:3). Nasadenie, bojovnosť a emocionalita chalanov v hre boli odmenené potleskom divákov, o víťazstve súpera rozhodli rozdieloví hráči Nono, Rafael Rattao a Cmiljanič. Prvý dvaja boli ťahúňmi Slovana v Európskej lige.

Sezónu sme ukončili na 3. mieste, čiže sme dosiahli pozíciu v TOP 3, čo klub dosiahol v každom ročníku počas účinkovania v 3. lige.

2019/20

Najťažšia sezóna pre mňa ako trénera FC Rohožník. Obmeny v mužstve, mladí a neskúsení hráči, nezohratosť tímu, veľa jednoduchých inkasovaných gólov, nepremieňanie šancí, moje chyby ako trénera z hľadiska koučingu a pôsobenia na mužstvo. Veľa prehratých zápasov keď hrali chalani zo Skalice.

Takto by som charakterizoval v skratke túto polovicu sezóny, pretože jarná časť sa už z dôvodu nákazy Covid-19 neodohrala a výsledky boli anulované. Postavenie v tabuľke na 6. mieste by žiaľ odzrkadľovalo to, čo sme predvádzali v zápasoch.

Už prehra v prvom kole v Rovinke 1:2 predznamenala ťažkosti v sezóne. Nestabilita výkonov bola najväčším problémom. Vonku sme dokázali vyhrať len v Báhoni. Na ihriskách súperov sme trpeli na nepremieňanie šancí (Rovinka, Tomášov, Ivanka, Rača, Senec). Po zápase a remíze v Senci mi bolo ťažko, nevedel som pochopiť, ako sme darovali bod domácim.  Naopak, na našom ihrisku sme boli dominantní a viaceré tímy odchádzali z debaklom ( Kalinkovo, DNV, Bernolákovo). Dodnes nepoznám príčiny rozdielu výkonov na domácom štadióne a na ihriskách súperov.

2020/21

Nešpecifická situácia si vyžiadala skorší začiatok prípravy, preto sme začiatok stanovili na jún 2020. Dlhá letná príprava mala na mužstvo veľmi pozitívny vplyv. Urobili sme neštandartné postupy a metódy, ktoré sa pozitívne odzrkadlili v súťaži. Do mužstva prišli skúsení hráči  (Ščibrány, Herman), talentovaní (Tomovič, Morávek, počas sezóny Meliš). Viacerí stabilní hráči sa dostali do formy, podržali nás brankári, vrátil sa po dlhom zranení Kalanka. A vytvoril sa kolektív, kde jeden hráč bojoval za druhého.

Dôležitá bola príprava. Odohrali sme v nej veľa zápasov, kľúčové boli tie v Hodoníne a s Myjavou.

Po prehratom zápase v Hodoníne (0:3) som kritizoval hráčov za prístup, zmenili sme rozostavenie a úlohy hráčov.

Vyhratý zápas s Myjavou (2:1) presvedčil chlapcov o správnosti nášho úsilia.

Plnenie taktických pokynov, kvalita obrannej činnosti, posun z hľadiska kondičnej pripravenosti, kreativita v útoku, individuálna kvalita hráčov. To boli atribúty našej hry, navyše chalani eliminovali súperových rozdielových hráčov v defenzíve a tým pomohli k plneniu kolektívnemu výkonu.

Podarilo sa nám opäť vrátiť fanúšikov na štadióny (aj na naše zápasy vonku chodilo veľké množstvo fanúšikov), vrátili sme im radosť z predvedenej hry a prišli víťazstvá. V 11 odohraných zápasoch sme len v troch remizovali, ostatné vyhrali. Najočakávanejší zápas v 15.kole s Interom nám zabránila odohrať druhá vlna Covid-19.

V sezóne sme odohrali dva zápasy proti rivalovi FC Malacky. Jeden v lige, druhý v Slovnaft Cupe.

V 2.kole sme zvíťazili na domácom ihrisku 1:0 vo veľmi taktickom zápase. Výhra bola nesmierne dôležitá pre psychiku hráčov, navyše pred skvelou diváckou kulisou, ktorú pripravili pre obe mužstvá tábory fanúšikov. Postupne sa nám podarila šnúra 5 zápasov po sebe bez inkasovaného gólu, za čo brankárska dvojica Havlík – Adamovič plnila kasu pokladníka Mareka Zajíca. Druhý zápas sme absolvovali po mesiaci v Slovnaft cupe. Do ďalšieho kola sme postúpili po vysokej výhre 6:1, hlavne druhý polčas bol excelentný a potešil verných fans FC Rohožník. Stále sme v hre a v 4. kole nás čaká pohárový zápas na ihrisku klubu z Vtáčnika pod Lehotou.

Som presvedčený, že chlapci dokážu svoje kvality aj po opätovnom spustení súťaže. Motiváciou je priebežné 1. miesto v tabuľke a postup do 5.kola Slovnaft cupu.

Share: