V dohrávanom stretnutí proti ŠK Báhoň sme chceli odčiniť prehru zo zápasu v Rači. V zostave sme urobili určité zmeny s úmyslom byť pohybovo silnejší, súpera trošku prekvapiť, oddýchnuť niektorých hráčov, ktorí boli v poslednom období veľmi zaťažení.
Prvý polčas bol z našej strany veľmi zlý. Chýbal pohyb, defenzívna činnosť bola tieňová, chalani si mysleli, že súper si sám strelí góly, mentálne sme to nezvládli. Súper bol silní na lopte, našu pomalú rozohrávku a nepresné prihrávky využíval na nebezpečné protiútoky a musím uznať , že polčasový výsledok 1:0 bol pre nás veľmi lichotivý.
Cez prestávku padali v kabíne ostré slová, myslím si, že s takýmto súperom je to úplne zbytočné. V druhom polčase sme sa vrátili k hre, ktorú sa snažíme trénovať. Bolo tam už viac kvality, ale ľahkosť zjavne chýba.
Najviac ma mrzí, že chalani neplnia pokyny , ktoré si povieme pred zápasom, kolektívne poňatie sa stráca v individualizme, toľko nepresností, strát a neplnenie si defenzívnych povinností v posledných dvoch zápasoch úplne kazí dojem z celkovej hry a súperom zdvíhame sebavedomie nie ich kvalitou , ale našou lajdáckosťou, podceňovaním a slabým prístupom. Dnes mi chýbalo aj srdiečko.
Čiže aj keď sme jasne vyhrali do nedele musíme veľa vecí zmeniť…
Marian Tóth, tréner