V dnešnom doobednom stretnutí sme cestovali na ihrisko v Rači. Po stredajšej výhre v D. Lužnej sme boli plní optimizmu, aj keď sme vedeli , že nás čaká náročný súper.
Začali sme aktívne, no žiaľ z prvej situácie , na ktorú som hráčov upozorňoval, sme inkasovali. Bol však začiatok zápasu a mali sme dostatok času na otočenie výsledku. Kľúčová situácia nastala o niekoľko minút, keď nám súper ponúkol príležitosť na skórovanie, žiaľ Marko Lorinczi ju ľahkovážne zahodil. Ak by sme vyrovnali, získali by sme potrebný kľud a energiu do ďalších minút.
Čím sa blížil koniec zápasu, tým sa na hre nášho mužstva prejavovala únava z odohratých štyroch zápasov za týždeň a pol. Keďže súper odohral len dva, bol ľahší, rýchlejší na lopte, zakrýval priestor a my sme odišli aj po mentálnej stránke. V druhom polčase sme si nevypracovali čistú šancu, bolo tam veľa náznakov , štandartiek , ale efektivita nulová.
Myslím, že diváci videli zaujímavý zápas, pričinením oboch mužstiev. Apropo diváci. Pri vstupe na štadión v Rači som mal pocit , že som sa ocitol o niekoľko desaťročí v histórii. Snaha klubov vytvoriť hráčom a divákom kultúrne podmienky by sa mali týkať všetkých klubov, výnimky by nemali byť tolerované, aspoň nie na najvyššej regionálnej úrovni. Marian Tóth, tréner